My a európska solidarita

Autor: Ľubica Karvašová | 15.9.2011 o 9:38 | (upravené 15.9.2011 o 12:15) Karma článku: 3,77 | Prečítané:  767x

Grécko a s ním súvisiaca dlhová kríza v Európe alebo tragédia v Nórsku ako príklad nezvládnutého multikulturalizmu? Dve úplne odlišné témy so spoločným menovateľom: solidarita. V prvom prípade často narábame s argumentom, že solidarita nie je o pomoci chudobnejších bohatším. V druhom zase naopak solidaritu prejavujeme s multikultúrnou spoločnosťou, ktorú ale sami nepodporujeme. Na základe čoho sa teda rozhodujeme byť solidárni?

Nemáme dôvod byť solidárni s Grékmi, lebo sme chudobnejší.

Argument jednak skreslene používaný výhradne voči Grékom a jednak irelevantný. Sme predsa chudobnejší aj ako Íri alebo Portugalci (Talianov a Španielov nevynímajúc). Dokazuje to porovnanie relatívneho bohatstva spotrebiteľov týchto krajín so Slovenskom. Podľa štatistík OECD bola v roku 2010 hodnota aktuálnej individuálnej spotreby domácností v Írsku na úrovni 0,95; v Grécku 0,73 a v Portugalsku 0,66. Slovensko je s hodnotou 0,51 zo skupiny týchto krajín na tom najhoršie.

Oxfordský výkladový slovník definuje solidaritu ako „jednotu, dohodu, pocit alebo akt, hlavne medzi jednotlivcami so spoločným záujmom, vzájomnú podporu v rámci skupiny“. O tom, že by takáto podpora mala byť smerovaná od bohatšieho k chudobnejšiemu, sa v nej ale nedozviete.

Ilustrujme správanie členských štátov EÚ na príklade rodiny. Ak jeden člen rodiny svojím konaním ohrozí celú rodinu, ktorá by potom mala niesť za neho následky, pravdepodobne ho nevylúčite z rodiny a nenecháte na ulici. Pokúsite sa mu pomôcť, ak to potrebuje. Samozrejme, za určitých podmienok.

Lebo požiadavka solidarity nie je niečo, čo môže ktokoľvek zneužívať a očakávať bez toho, aby sám neprevzal na seba určité záväzky. Na to, že každý štát má nielen svoje práva, ale aj povinnosti sa zabúdalo už od samotného vytvorenia maastrichtských kritérií. To sa v budúcnosti musí zmeniť a členské štáty EÚ si sú toho náležite vedomé. Prečo by potom v prípade plnenia svojich záväzkov nebolo možné zachovať medzi štátmi princíp solidarity? A presne o to dnes ide.

Solidarita tvorí jeden zo základných princípov fungovania EÚ. V roku 2004 sme predsa vedeli, že vstupujeme do „klubu“, kde sú všetky štáty bohatšie ako Slovensko. Čakali sme snáď, že našu pomoc nikto potrebovať nebude? Aj v roku 2009 sme predsa vedeli, že vstupujeme do eurozóny, v ktorej sa už vtedy rozpočtové pravidlá nedodržiavali.

V článku 3 Zmluvy o EÚ sa jasne uvádza: „Podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi“. Hodnoty, ku ktorým sme sa pri podpise prístupovej zmluvy v roku 2003 zaviazali. EÚ nie je len o čerpaní eurofondov (11,7 mld. eur na roky 2007-2013), prijímaní pomoci z fondu solidarity ak nás postihnú povodne alebo iná prírodná katastrofa (20,4 mil. eur v roku 2010) alebo o využívaní výhod z voľného pohybu v rámci Schengenského priestoru či spoločnej meny.

Európska solidarita je ozubeným kolieskom v procese akejkoľvek ďalšej integrácie, nie cestou k socializmu, ako sa niektorí domnievajú. Bez nej sa tento proces jednoducho zastaví. V hre je preto oveľa viac ako Grécko a aj oveľa viac ako celá eurozóna...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?