O tom ako Slovensko (ne)pripraví Aténam milióny eur v kufríku

Autor: Ľubica Karvašová | 15.9.2011 o 11:10 | (upravené 15.9.2011 o 14:21) Karma článku: 4,75 | Prečítané:  1352x

Na to, aby sme sa mohli rozhodovať správne a vytvárať si mienku na základe úplných informácií, je potrebné znižovať informačné nerovnosti v rôznych oblastiach. Jednou z nich je aj fungovanie Eurovalu I. Témy Euroval I a zhoršujúca sa dlhová kríza v Európe neustále obsadzujú titulné stránky médií. O skutočnom fungovaní Eurovalu I  toho ale slovenská verejnosť veľa nevie. Ako to teda je?

Princíp, na akom funguje, sa dá zjednodušene vysvetliť na príklade žiadateľa o hypotekárny úver. V prípade, že hodnota jeho kupovanej nehnuteľnosti banke nepostačuje, banka požaduje navyše garancie ručiteľa. Ten sa za žiadateľa zaručí do určitej výšky a banka žiadateľovi následne poskytnutý hypotekárny úver vyplatí. Potom už žiadateľ „len“ spláca hypotekárny úver spolu s úrokmi. Ručiteľa sa táto situácia nijako finančne nedotýka. Jeho záruky prídu na rad, až keď žiadateľ nebude schopný ďalej tento hypotekárny úver splácať. Predstavme si, že žiadateľom o hypotekárny úver je Grécko, bankou, ktorá úver poskytne Euroval I a ručiteľom je Slovensko. V skutočnosti má Grécko ručiteľov toľko, koľko je členských štátov eurozóny (okrem Estónska), teda 16. Vďaka tomu, že sa členské štáty eurozóny zaručia za Grécko, môže Euroval I emitovať dlhopisy na primárnom trhu v hodnote, na akej sa tieto štáty vzájomne dohodli. Investori dlhopisy od Eurovalu I nakúpia na sekundárnom trhu a Euroval I získané prostriedky poskytne vo forme pôžičky Grécku. Grécko bude pôžičku splácať spolu s úrokmi späť Eurovalu I. Zdôrazňujem, že členských štátov eurozóny sa táto situácia finančne nijako nedotýka.

Použitie ich záruk nastane až v prípade, že Grécko stratí schopnosť splácať pôžičku. Maximálna možná výška do akej Slovensko môže súhrnne ručiť za pôžičky poskytnuté z Eurovalu I bola stanovená na 7,72 mld. eur. V prípade Grécka sa predbežne počíta so sumou blízkou 800 miliónom eur. Na základe rozhodnutia štatistického úradu EÚ Eurostat z januára 2011 sa výška záruk bude započítavať do verejného, tzv. maastrichtského dlhu, keďže ide o potenciálny záväzok krajiny, s ktorým je potrebné pri štatistickom vyjadrovaní počítať. Všetkým krajinám eurozóny, ktoré sa na pôžičke zúčastnia, sa tak zvýši verejný dlh. Na druhej strane, Eurostat bude vyčíslovať verejný dlh dvakrát, so započítaním záruk pre pôžičku z Eurovalu I a aj bez. Tak sa zaistí možnosť určenia, akú výšku verejného dlhu tvoria tieto nerealizované záruky. Dôležité je pripomenúť, že celkový čistý dlh krajín sa nezmení. Realizovanie slovenských záruk v prípade bankrotu Grécka predstavuje síce záväzok Slovenska voči gréckym veriteľom, ale rovnako aj pohľadávku Slovenska na splatenie ním poskytnutých záruk voči Grécku.

Vychádzajúc z uvedeného nie je možné tvrdiť, že samotná pôžička z Európskeho finančného a stabilizačného nástroja (EFSF) vyjde každú slovenskú domácnosť na 156 eur. Rovnako nie je možné tvrdiť, že kvôli krajine, ktorá sa zo statusu garanta dostala do pozície žiadateľa o pôžičku z Eurovalu I (podľa dohody sa taká krajina nebude musieť zúčastňovať na pôžičkách pre iné krajiny), budeme o to viac my platiť. Pôžička z Eurovalu I nepredpokladá žiadne priame poskytnutie finančných prostriedkov členských krajín eurozóny ani Írsku, ani Portugalsku a ani Grécku. Inak povedané, Slovensko nepripraví Aténam kufrík s obsahom v hodnote 800 miliónov eur, ktoré predtým vyzbiera na daniach a iných poplatkoch od domácností svojich občanov. Treba si uvedomiť, aký by potom malo vôbec význam vytvárať nejaký Euroval. Na poskytovanie pôžičiek by sme predsa žiaden nepotrebovali, presne tak, ako tomu bolo aj v prípade prvej gréckej pomoci realizovanej prostredníctvom bilaterálnych pôžičiek. Dočasne vytvorený mechanizmus Euroval I tým, že je založený na forme záruk, umožňuje práve sa takýmto priamym „platbám“ členských štátov eurozóny vyhnúť. Jednoducho, kým Grécko alebo ktorákoľvek iná krajina, ktorá požiadala o pôžičku z Eurovalu I, nevyhlási štátny bankrot (teda neschopnosť splácať svoje záväzky), neodíde zo Slovenska ani cent!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?