Nemáme dôvod byť solidárni s Grékmi, lebo sme chudobnejší.
Argument jednak skreslene používaný výhradne voči Grékom a jednak irelevantný. Sme predsa chudobnejší aj ako Íri alebo Portugalci (Talianov a Španielov nevynímajúc). Dokazuje to porovnanie relatívneho bohatstva spotrebiteľov týchto krajín so Slovenskom. Podľa štatistík OECD bola v roku 2010 hodnota aktuálnej individuálnej spotreby domácností v Írsku na úrovni 0,95; v Grécku 0,73 a v Portugalsku 0,66. Slovensko je s hodnotou 0,51 zo skupiny týchto krajín na tom najhoršie.
Oxfordský výkladový slovník definuje solidaritu ako „jednotu, dohodu, pocit alebo akt, hlavne medzi jednotlivcami so spoločným záujmom, vzájomnú podporu v rámci skupiny“. O tom, že by takáto podpora mala byť smerovaná od bohatšieho k chudobnejšiemu, sa v nej ale nedozviete.
Ilustrujme správanie členských štátov EÚ na príklade rodiny. Ak jeden člen rodiny svojím konaním ohrozí celú rodinu, ktorá by potom mala niesť za neho následky, pravdepodobne ho nevylúčite z rodiny a nenecháte na ulici. Pokúsite sa mu pomôcť, ak to potrebuje. Samozrejme, za určitých podmienok.
Lebo požiadavka solidarity nie je niečo, čo môže ktokoľvek zneužívať a očakávať bez toho, aby sám neprevzal na seba určité záväzky. Na to, že každý štát má nielen svoje práva, ale aj povinnosti sa zabúdalo už od samotného vytvorenia maastrichtských kritérií. To sa v budúcnosti musí zmeniť a členské štáty EÚ si sú toho náležite vedomé. Prečo by potom v prípade plnenia svojich záväzkov nebolo možné zachovať medzi štátmi princíp solidarity? A presne o to dnes ide.
Solidarita tvorí jeden zo základných princípov fungovania EÚ. V roku 2004 sme predsa vedeli, že vstupujeme do „klubu“, kde sú všetky štáty bohatšie ako Slovensko. Čakali sme snáď, že našu pomoc nikto potrebovať nebude? Aj v roku 2009 sme predsa vedeli, že vstupujeme do eurozóny, v ktorej sa už vtedy rozpočtové pravidlá nedodržiavali.
V článku 3 Zmluvy o EÚ sa jasne uvádza: „Podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi“. Hodnoty, ku ktorým sme sa pri podpise prístupovej zmluvy v roku 2003 zaviazali. EÚ nie je len o čerpaní eurofondov (11,7 mld. eur na roky 2007-2013), prijímaní pomoci z fondu solidarity ak nás postihnú povodne alebo iná prírodná katastrofa (20,4 mil. eur v roku 2010) alebo o využívaní výhod z voľného pohybu v rámci Schengenského priestoru či spoločnej meny.
Európska solidarita je ozubeným kolieskom v procese akejkoľvek ďalšej integrácie, nie cestou k socializmu, ako sa niektorí domnievajú. Bez nej sa tento proces jednoducho zastaví. V hre je preto oveľa viac ako Grécko a aj oveľa viac ako celá eurozóna...